4 Najlepšie Knihy Roku 2022
Hello Fellow Readers! Šťastný nový rok, kamaráti!
Neviem ako vy, ale ja mám všetky sociálne siete zaplavené príspevkami “2022 Wrap-up” alebo “Toto sú moje najkrajšie spomienky z roku 2022”. Hlavne na YouTube vidím nespočetné množstvo videí o tom, ako ľudia hodnotia všetky knihy, ktoré prečítali v roku 2022. Práve to ma inšpirovalo k napísaniu dnešného článku.
Ja som za minulý rok prečítala teda 104 kníh. Ak mám byť úplne úprimná, niektoré boli lepšie, niektoré nie až tak dobré. Určite tu neplánujem hodnotiť všetky knihy, v ktorých stránkach som sa strácala. Avšak je tu pár z nich, o ktoré by som sa s vami rada podelila. Vybrala som 4 knihy – z každého štvrťroku jednu.
Takže sa pohodlne usaďte, vezmite si šálku svojho obľúbeného horúceho nápoja a pustime sa spolu do hodnotenia pár knižných highlightov, ktoré som prečítala roku 2022!
Taylor Jenkins Reid: Sedem Manželov Evelyn Hugovej
Žáner:
Historický (ľúbostný) román s prvkami psychológie
Obsah:
Bývalá hollywoodska hviezda Evelyn Hugo žije v ústraní už niekoľko rokov, avšak po dlhej odmlke sa rozhodne konečne odhaliť celú pravdu o svojom nevšednom a škandalóznom živote.
Za autorku svojej biografie si vyberie neskúsenú reportérku Monique Grant, čím zaskočí nielen jej kolegov, ale aj samotnú Monique. Prečo si vybrala práve ju? Prečo chce, aby jej život zaznamenala práve teraz? Evelyn jej síce nechce prezradiť, aké sú jej úmysly, no Monique má pocit, že jej vlastná kariéra už aj tak nejaký čas stagnuje. A tak sa rozhodne túto príležitosť využiť a vyťažiť z nej čo najviac.
Keď dorazí do herečkinho luxusného bytu na Manhattane, Evelyn jej rozpovie svoj životný príbeh: od samotných začiatkov v Los Angeles v päťdesiatych rokoch, kde to nemala práve najľahšie, cez sedem (nie moc podarených) manželstiev až po rozhodnutie odísť zo šoubiznisu v osemdesiatych rokoch. Evelynino rozprávanie odhalí jej nemilosrdnú ambicióznosť, nečakané priateľstvá i veľkú zakázanú lásku…
Moje Myšlienky:
Áno, veľmi slávna BookTok kniha, ktorá si získala srdcia mnohých ľudí po celom svete. Na Goodreads má vysoké hodnotenie, a to 4,46/5 hviezdičiek! Takže pokiaľ vás nezaujala kniha podľa pútavého obsahu, krásnej obálky, či tohto hodnotenia, mám pre vás ešte pár mojich myšlienok, ktoré myslím stoja za spomenutie.
Taylor Jenkins Reid sa nesnaží nič skryť, ukazuje nám všetky stránky postáv, nesnaží sa o dokonalé postavy, práve naopak, ona sama poukazuje na ich chyby. Aj samotná Evelyn v knihe priznáva, že má svoje hriechy a nie je dokonalá. Avšak podľa môjho názoru toto pridáva príbehu na autentickosti a robí ho viac uveriteľným. S postavami napísanými veľmi realistickým štýlom sa dokážeme stotožniť, čo napomáha k tomu, aby vám prirástli k srdcu (čo sa v mojom prípade určite podarilo).
Autorka ďalej zobrazuje aj tú nepeknú stránku Holywoodu, ukazuje nám, čo sa deje v zákulisí, čo sa deje za zavretými dverami celebrít. Ukazuje nám, že aj slávni a vplyvní ľudia sú stále len ľudia. Majú svoje problémy, riešia hádky, neveru, robia chyby, manipulujú a vzájomne si ubližujú. Sú jednoducho tak prirodzene ľudský.
Evelyn je žena snov každého muža. Vie po čom muži túžia a vie to využiť vo svoj prospech, nebojí sa použiť všetky svoje ženské zbrane, aby dosiahla, čo chce. Je cieľavedomá a ambiciózna, avšak robí chyby, ubližuje ľuďom, na ktorých jej záleží… Ja osobne som si Evelyn zamilovala od prvého okamihu, čo sa objavila v knihe. Ukazuje svoju pravú tvár a nikdy sa nesnažila hrať na niekoho iného.
Moje Hodnotenie:
⭐ 5/5 ⭐!
Áno, viem, že toto je možno veľmi vysoké hodnotenie pre niektorých, avšak podľa môjho názoru táto kniha spĺňala všetky moje očakávania. Príťažlivý štýl písania dopĺňal dej, ktorý nešiel prirýchlo alebo pomaly. Nechýbal ani vnútorný monológ postáv doplnený o dialógy (a to vo veľmi dobrom rozpoložení), autorka využívala jazyk príznačný pre dobu a veľmi realisticky opísané prostredie. Kniha vo mne vyvolávala rôzne emócie a naozaj som dokázala súcitiť s postavami.
Ak vám mám pravdu povedať, jediné sklamanie prišlo na koniec, keď som si uvedomila, že Evelyn nie je skutočná herečka a ja si nemôžem pozrieť žiadny film, v ktorom žiarila!
Jessie Burton: Múza
Žáner:
Historický román s romantickými prvkami
Obsah:
Olive Schlossová prichádza v 30. rokoch minulého storočia s bohatými rodičmi do Španielska na letný byt. Rada maľuje, no svoj talent musí pred otcom, viedenským obchodníkom s umením, tajiť. V prenajatej haciende sa zblíži so slúžkou Teresou a s jej nevlastným bratom, ambicióznym umelcom Isaacom, ktorý sníva o tom, že sa raz stane rovnako slávny ako jeho krajan Picasso. V tom čase sa už v Španielsku schyľuje ku krvavej občianskej vojne, ktorá neblaho zasiahne do osudov rodiny.
O niekoľko desaťročí neskôr prichádza do Londýna karibská emigrantka Odelle Bastienová. Podarí sa jej zamestnať v prestížnom Skeltonovom inštitúte výtvarného umenia a náhodou objaví obraz, ktorého autorom je vraj istý Isaac Robles. Jeho záhadná smrť kedysi nadlho rozvírila vody umeleckého sveta. Rozruch okolo obrazu neutícha, šíria sa klebety a Odelle sa postupne zaplieta do siete intríg a klamstiev. Už nevie, komu a čomu môže veriť. Možno ani svojej tajomnej kolegyni Marjorie Quickovej, ktorá akoby vedela viac, než chcela prezradiť.
Moje Myšlienky:
Túto knihu som dostala od mojej sestry ako darček so slovami: “Myslím, že toto je tvoja šálka kávy.” a priznávam, nemýlila sa. Kniha ma na prvý pohľad oslovila – má okúzľujúci obal a je rozdelená na niekoľko častí, ktoré sú sprevádzané nádhernými minimalistickými vzormi a kresbami. Avšak aj samotný obsah diela je jedinečný a jednoducho krásny.
Múza som prečítala pomerne rýchlo. Autorka využíva prelínanie niekoľkých časových pásem a zobrazuje udalosti z rôznych uhlov pohľadu – Olive a Odelle, ktoré možno na prvý pohľad nemajú žiadnu spojitosť. Mne osobne sa retrospektívny štýl veľmi páči. V príbehu opradenom tajomstvom, nečakanými zvratmi a odhaleniami autorka postupne odkrýva pravdu a skladá mozaiku, ktorá na konci dáva dokonalý zmysel.
Táto kniha je o inšpirácii, umení a procese tvorby. O práci v anonymite s jediným cieľom – tvoriť, avšak je aj o tvorbe pre uznanie alebo kompenzáciu a o slobode, ktorú prináša. Autorka tu zachytáva neoddeliteľnú súčasť každého umelca – neschopnosť odčleniť sa od svojho diela. Neschopnosť separácie od svojho výtvoru, pretože či chceme alebo nie, do každého kúsku umenia vkladáme kúsok samých seba, kúsok nášho vnútra, kúsok našej duše.
Jessie Burton v tomto diele obsiahla aj vážnejšie témy, ako napríklad tému španielskej občianskej vojny, migrácie, rozdielnych kultúr a taktiež sa tu môžeme dozvedieť o tom aké práva mali (alebo skôr nemali) ženy v minulosti. Zobrazuje tu očakávania a nátlak vyvíjané na ženy, aj napriek tomu, že neboli vždy priamo a otvorene komunikované.
Moje Hodnotenie:
Túto knihu som čítala skoro na začiatku minulého roku, avšak už vtedy som ju ohodnotila veľmi vysoko… ⭐ 4/5 ⭐!
O hviezdičku menej som dala hlavne kvôli tomu, že už od začiatku diela som tak nejak „vyriešila“ hlavnú pointu. Múza je skôr dielo, ktoré skôr estetickú a vychovávaciu funkciu. Taktiež musím poznamenať, že táto kniha nazerá do psychológie postáv, zobrazuje pestrosť osudu, je tu mnoho nečakaných udalostí, ktoré len čakajú na ich odhalenie a nechajú vás so slzami v očiach.
Citáty:
„Tak ako väčšina umelcov, všetko, čo som tvorila, súviselo s tým, kým som bola – a tak som trpela podľa toho, ako bolo moje dielo prijaté spoločnosťou. Myšlienka, že by som mohla byť schopná oddeliť svoju osobnú hodnotu od svojich diel, bola revolučná.“
„…no existovalo niekedy niečo také ako celá pravda, niečo také ako umelecký triumf alebo správny pohľad na vec? Všetko závisí od toho, ako dopadá svetlo.“
Vladimíra Šebová: Dcéra Zimy
Žáner:
Fantasy román inšpirovaný slovanskou mytológiou
Obsah:
Keď sa kliatba naplní, stará mágia ožije. Dve sestry jeden osud spája, kým jedna život berie, druhá ho dáva.
Vesna je krásna, plná života, ideálov (a ak mám byť úprimná, občas bola veľmi naivná) a je jednoducho všetkým, čo si predstavíte, keď sa povie “Bohyňa života a jari”.
Na druhej strane je jej sestra Morena. Taktiež bola krásna, avšak to nebola jej priorita. Niektorí ju označujú za tú “zlú” sestru. Čo iné sa však dá očakávať od človeka, ktorého sa každý bojí a o ktorom sa hovorí, že všade kam príde, prinesie smrť? Bohyňa smrti, Morena. (Podľa môjho skromného názoru bola Morena kladnou postavou a nikdy nechcela nikomu úmyselne ublížiť, avšak na toto si môžete urobiť názor vy sami po prečítaní celého románu.)
Večný život sa stal ich prekliatím. Keď všetkými obávaná Morena zachráni svoju sestru Vesnu pred popravou, prvý raz za celé veky má nádej na zlomenie tejto strašnej kliatby. Na prahu ich dospelosti sestry uviazli vo svete živých. Morena sa stala nesmrteľnou, avšak všade kam prišla, všetci si mysleli, že prináša smrť. Vesna uviazla v beznádejnom kolobehu – vždy v najkratší deň roka umrie a následne sa znovu narodí.
A teraz, po dlhých stáročiach, konečne našli niekoho, kto im dokáže pomôcť. Kým postupne odhaľujú tajomstvo, ktoré sa skrýva za ich prekliatym osudom, musia čeliť nielen samotnému vládcovi podsvetia a bájnym príšerám, ale aj obyčajnej ľudskej zlobe a vlastnej minulosti.
Podarí sa im zlomiť kliatbu alebo s nimi bohovia rozohrajú celkom inú hru?
Moje Myšlienky:
Táto kniha od slovenskej autorky Vladimíry Šebovej je jedna z mojich najobľúbenejších. Keď sa povie mytológia, väčšinu ľudí hneď napadne grécka, rímska či škandinávska. Avšak slovanská mytológia upadá do zabudnutia, a preto je práve toto dielo ešte cennejšie! Autorka využíva prvky slovanskej mytológie a musím poznamenať, že pred napísaním Dcéry Zimy si Vladimíra Šebová robila prieskum, študovala slovanskú mytológiu a konzultovala ju s expertmi.
Po tom ako som si ju kúpila, som mala menšie obavy, aby nebola pre mladších čitateľov, keďže celý príbeh je opradený čarami, kliatbou a podobnými prvkami. Našťastie, moje obavy sa nepotvrdili. Kniha je určená pre Young Adults, avšak myslím, že dokáže zaujať všetky vekové kategórie z rôznych dôvodov. Veď predsa len na Goodreads a na Martinuse má hodnotenia 4,6/5 hviezdičiek!
Opäť je to príbeh, v ktorom postavy nie sú idealizované alebo dokonalé. Vesna a Morena. Dve hlavné postavy tejto knihy, ktoré mi prirástli k srdcu.
Autorka využila veľmi zaujímavý spôsob písania – striedanie časových pásem, preplieta súčasne udalosti minulosti a prítomnosti. Postupne odhaľuje nielen to, čo sa deje so sestrami, keď sa snažia zbaviť svojej kliatby, ale aj to, aká bola ich minulosť a prečo sa dostali do tejto situácie. Na začiatku to môže pre niektorých pôsobiť trochu chaoticky, avšak ku koncu diela všetky časti tejto skladačky do seba dokonale zapadnú.
Osobne som neprečítala veľa fantasy kníh, s ktorými by som mohla Dcéru Zimy porovnávať, avšak k tejto jedinečnej som aj napriek mojim pokusom nenašla žiadnu, ktorá by jej bola aspoň sčasti podobná.
Oh, a nemôžem zabudnúť, že táto kniha má nielen krásny obal, ale vnútri sa skrýva aj nádherná a prepracovaná mapa!
Moje hodnotenie:
Myslím, že nikoho z vás neprekvapí, keď poviem, že Dcéra Zimy je ⭐ 5/5 ⭐ kniha. Naozaj ma očarila všetkým – obsahom, štýlom písania, postavami, obalom, mapou…
Citáty:
“Sú len dva spôsoby, ako sa stať nesmrteľnou. Narodíš sa ako bohyňa alebo sa staneš príšerou. My sme to druhé.”
“V lese sa skrýva mnoho príšer. Tie najhoršie však majú ľudskú tvár.”
„Smrť neprosí. Smrť káže. Nikto nepovie nie Smrti do tváre. Nikto neodmietne jej príkazy.“
Ladislav Mňačko: Ako Chutí Moc
Žáner:
Politický pamflet, publicisticko-reportážny román
Obsah:
Fotograf Frank prichádza do smútočnej siene, kde sa bude konať dva dni trvajúca rozlúčka s jedným z najvyšších straníckych funkcionárov štátu. Frank je tu pracovne, má robiť fotografie pre tlač. Pri tejto príležitosti spomína na to, aký človek bol mŕtvy, keď bol ešte jeho priateľom, a akým sa stal, keď postupoval do vyšších funkcií.
Frank ho spoznal počas Povstania ako veliteľa partizánskej skupiny. Bol odvážny, energický, mal autoritu. Potom sa však začal priateľ meniť. Moc mu zdeformovala charakter. Považoval sa za neomylného, rozhodoval o všetkom, i o oblastiach, ktorým nerozumel. V mene triedneho boja odstránil mnoho ľudí v svojom okolí. Napokon sa už každého bál, nikomu neveril, žil v neustálom strachu.
Funkcionár okúsil ako chutí sláva, moc, peniaze, ale neprišiel na to, že v živote sú aj iné hodnoty. Napokon zomrel celkom opustený, stratil priateľov, česť, pred definitívnym pádom ho zachránila iba choroba a smrť.
Moje Myšlienky:
Toto dielo určite poznáte, ak ste sa už stretli s menom Ladislava Mňačka. Možno ste sa s ním stretli aj preto, lebo teraz chodíte na strednú školu a čítali ste ho kvôli maturite. Avšak pokiaľ ste toto dielo ešte nečítali, určite vám ho vrelo odporúčam.
Je to román, ktorý spracúva témy, ktoré sú stále aktuálne, aj napriek tomu, že bolo vydané pred viac ako pol storočím, a to konkrétne v roku 1968. Hlavnou témou tohto diela je moc a to, ako vplýva na ľudí a na ich charakter. Je to kniha, ktorá núti zamyslieť sa nad tým, ako by sme sa zachovali, keby nám pripadla obrovská moc. Pobáda k tomu, aby ste sa zamysleli nad tým, čo to vlastne znamená byť ľudský, zachovať si ľudskú tvár a zostať v podstate obyčajným človekom.
Hlavnou postavou a rozprávačom diela je fotograf Frank, ktorý nám hovorí o svojich zážitkoch so zosnulým štátnikom, taktiež nám ukazuje svoje myšlienky a úvahy o živote (a to nielen o tom štátnikovom).
Táto kniha sa mi veľmi páčila, aj napriek tomu, že mi chvíľku trvalo dostať sa do deja. Zo začiatku som očakávala niečo úplne iné, avšak na konci som nebola vôbec sklamaná. Autor využíva retrospektívu, prostredníctvom ktorej nám opisuje život mŕtveho štátnika, ktorého meno sa nedozvieme počas celého príbehu, čo bola opäť výnimočná vec, ktorá ma zaujala.
Dielo je písané trochu zložitejším jazykom, čo je spôsobené najmä veľkým množstvom dôležitých úvah, ktoré sa tu neustále vyskytujú a ktoré sú prerývané spomienkami z minulosti. Používa pestrú lexiku a autor sa neštíti používať vulgarizmy či rôzne expresíva. Mne sa osobne veľmi páčil štýl písania knihy, či už to boli prvky reportáže, retrospektíva alebo personálny rozprávač. Jednoducho veľmi zaujímavé čítanie.
Moje Hodnotenie:
Aj napriek tomu, že táto kniha bola povinným čítaním, musím jej dať ⭐ 4/5 ⭐. Naozaj nadčasové dielo, ktoré mi pomohlo pozerať s na svet opäť trochu iným pohľadom.
Citáty:
“Darmo si nahováral, že ten mŕtvy bol niktoš, s ktorým sa netreba zaoberať, že ho prezrel už dávno a už dávno zatratil, že je mu celkom ľahostajný, že sa dožil konca, aký si zaslúžil. Rozumom to uznával, ale človek sa neskladá len z rozumu, človek sa okrem iného skladá aj zo svojej minulosti a Frankova minulosť bola neodmysliteľná od toho mŕtveho, prežili spolu priveľa, nemalo by nijaký význam popierať to…”
,,Dopustil sa nejednej hanebnosti, neraz zneužil moc, ktorá mu nepatrila, zapríčinil nejedno nešťastie. Jeho motívy, jeho kroky neboli vždy dôstojné, ale vyplývali z ľudských, i keď nie správnych a čistých pohnútok. Bol to predsa len človek. Chybujúci. Možno aj biedny a nešťastný človek“.
“Je neuveriteľné, ako sa za podobných historických situácií opakujú tie isté chyby. Od čias lovcov mamutov. Človek je ešte vždy vo svojej podstate lovcom mamutov. Tých už dávno niet, ale človek ešte vždy chce uloviť čo najväčší kus mäsa. A všetka civilizácia aj všetka kultúra sú len na to, aby túto jeho prapodstatu maskovali.”
„Na čo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal? Ako ti chutila? V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla? Kedysi si býval zdravý, mocný, plný elánu. A šťastný. Zintenzívnilo sa tvoje šťastie? Priniesla ti moc ďalšie šťastie, alebo nahradila bývalé nejakým iným?“
Takže toto sú 4 knihy z tých lepších, ktoré som v roku 2022 prečítala. Samozrejme, ešte je tu niekoľko ďalších čarovných kníh, o ktoré sa s vami chcem podeliť, avšak na tieto odporúčania budete musieť počkať do ďalšieho článku.
Sending love,
Lenka<3
4 thoughts on “4 Najlepšie Knihy Roku 2022”