Taylor Jenkins Reid: Carrie Soto Is Back
„How far would you go to succeed?“ Áno, ďalšia kniha od Taylor Jenkins Reid, slávnej BookTok autorky. Tentokrát s názvom Carrie Soto is Back. Podarilo sa jej aj v tejto knihe naplniť vysoké očakávania po ostatných úspešných bestselleroch?
počet strán: 384
rok vydania: 2022
žáner: historical fiction novel (90´s)
moje hodnotenie: ⭐5/5⭐
Carrie Soto Is Back na Martinuse.
Kto je vlastne Carrie Soto?
Spisovateľka si získala srdcia mnohých svojimi knihami ako Sedem Manželov Evelyn Hugo (recenziu nájdete tu: 4 Najlepšie Knihy Roku 2022) alebo Daisy Jones and The Six.
So spomínaným menom ste sa mohli po prvýkrát stretnúť už v knihe Malibu Rising, kde sa Carrie Soto objavila ako žiarlivá ex-priateľka priateľa Niny, hlavnej postavy knihy.
Carrie, slávna odhodlaná tenistka deväťdesiatych rokov, ktorá tvrdlo pracovala, aby dosiahla úspech. Bola slávna pre svoju neúprosnosť, odhodlanie a sebavedomie; a všetky tieto veci ju dostali na vrchol slávy. Stala sa majsterkou a dosiahla rekord najviac vyhratých Grand Slamov.
Svet ju videl ako nie moc priateľskú, dokonca občas až nenávidenú či bezcitnú. Mnoho divákov si nedokázalo obľúbiť Carrie práve pre to, lebo sa nikdy nehrala na niečo, čím nebola. Nepredstierala prekvapenie, keď vyhrala. Vedela, že vyhrala, pretože tvrdo pracovala a nie preto, lebo by mala šťastie alebo jej to nejaká vyššia moc dopriala. Dostala prezývku “The Battle Axe” alebo “Bojová sekera”, ktorá predstavovala jej neúprosnosť na kurte. Tieto nenávistné komentáre však Carrie nezasahovali a práve naopak poháňali ju vpred.
„No matter how good I was on the court, I was never good enough for the public. It wasn’t enough to play nearly perfect tennis. I had to do that and also be charming. And that charm had to appear effortless.”
Carrie bola predurčená pre tenis od chvíle, kedy sa jej matka dozvedela, že je tehotná. Jej otec bol kedysi slávny španielsky tenista Javier Soto.
Carrie na kurte s ladnosťou baletky
Netrvalo dlho a Carrie už stála na kurte, kde prekonávala súperov, ktorí boli starší, skúsenejší a zdanlivo lepší ako ona. Postupom času sa jedinou možnosťou stáva úspech, byť najlepšia, vyhrať. Po úspešných a tvrdo odpracovaných rokoch driny a výhre 20 Grand Slamov Carrie odchádza do predčasného športového dôchodku, pretože dosiahla to, čo chcela a jej výkon už nie je taký, aký býval.
„You are not yet who you will one day be.„
Avšak po tom ako sa rozhodne odísť do športového dôchodku, žiť pre niečo iné ako tenis sa zdá takmer nemožné. Po niekoľkých rokoch sa rozhodne vrátiť na tenisový kurt. Bolo to kvôli jej vášni pre tenis? Alebo pre hrozbu, že už nebude najlepšia, pretože mladšia Nicki Chan je blízko k ukradnutiu jej titulu za tenistku s najviac výhrami? Pod dohľadom svojho prísneho otca opäť začína trénovať, aj napriek mnohým výzvam, ktoré na ňu čakajú.
Tenis? Nie je to nuda?
Nie. Popravde, ja sama nepoznám všetky pravidlá tenisu a nikdy som nevidela jediný zápas. Autorka však nevyužíva žiadne zbytočne odborné názvy alebo detaily, ktoré by boli rušivé pre čitateľa, ktorý nie je v tejto téme zbehlý. Na druhú stranu, je to veľmi pútavé čítanie. Knihu robí zaujímavejšou aj to, že je doplnená o novinové články, rádio komentáre zápasov a interview.
Ak by sme to chceli porovnať s Evelyn Hugo, ktorá bola slávnou päťdesiatkovou celebritou v Hollywoode alebo s Daisy Jones, ktorá bola sedemdesiatkovou rock-and-rollovou hviezdou v Californii, Carrie Soto je niekým úplne odlišným.
“For decades, my talent and drive were utterly devastating to those who stood in my wake. If each person is blessed with an induvial gift, determination is mine.”
Áno, autorka využíva svoje charakteristické vlastnosti postáv – ohromujúce sebavedomie a krásna tragickosť. Čo však odlišuje Carrie od ostatných ženských protagonistiek je to, že nie je ideálom krásy. Nie je milovaná davmi a jej životné rozhodnutia nie sú ovplyvnené emóciami.
Do svojej hry (či života) nezapája emócie, má jasné stanovený cieľ a urobí všetko, aby ho dosiahla. Avšak je na ňu vyvíjaný tlak zo strany jej otca a samozrejme, aj spoločnosti. Carrie nie je typickou hviezdou, ktorá by bola slávna po celom svete, avšak aj tak je najlepšia.
Byť najlepšia, vedieť, že si najlepšia a dokázať, že si najlepšia.
Carrie neustále viedla vnútorný boj. Aj napriek tomu, že bola najlepšia a dlhé roky držala rekord za najviac Grand Slamov, svet ju tak povediac nenávidel. Nebola práve najobľúbenejšou športovkyňou, pretože keď hrala, hrala bezchybne a nekompromisne. Nikdy nehrala tak, aby bola ženská, aby ju svet obdivoval alebo aby bola zvodná pre mužov. Hrala, aby vyhrala. Hrala, aby dokázala, že je najlepšia. Ale komu vlastne chcela dokázať, že je najlepšia?
“When did I lose that? The delight of success? When did winning become something I needed in order to survive? Something I did not enjoy having, so much as panic without?”
Toto bolo téma, ktorá sa niesla počas celej knihy. A myslím, že je viac menej zrejmé, že tu nikdy nebola potreba dokazovať niečo. Myslím, že Carrie ma veľa naučila o perfekcionizme a o tom, ako „potreba niečo dokázať“, porovnávanie a neustály boj o dokonalosť nikam nevedie. Carrie istým spôsobom zobrazuje našu ľudskosť a to, ako sa staviame k veciam, na ktorých nám naozaj záleží.
“I am afraid of losing. I am afraid of how it will look to the world. I’m afraid of this match being the last match my father ever sees me play. I am afraid of ending this all on a loss. I am afraid of so much.”
Perfekcionistka a jej vnútorný boj
Carrie bola perfekcionistka. Jedinou možnosťou bolo vyhrať, byť najlepšia, poraziť súpera. Pokiaľ to nie je prvé miesto, nie je to „dosť dobré”.
„We live in a world where exceptional women have to sit around waiting for mediocre men.“
Avšak vývin postavy Carrie bol jeden z tých, ktoré som ja osobne obdivovala najviac zo všetkých vo vesmíre Taylor Jenkins Reid.
Po tom ako Carrie začala objavovať svoje slabiny, zisťovať, že jej telo nefunguje rovnako ako pred 10 rokmi, kedy vyhrávala jednu hru za druhou, beh bol pre ňu náročnejší, rýchlosť už nedosahovala také vysoké čísla, jej frustrácia s každou chybou rástla… a ona sa jednoducho začala sa meniť. Všetky ťahy museli byť kedysi dokonalé, stratégia premyslená a každý jeden zápas lepší ako ten predchádzajúci. Avšak v tomto prípade to tak už nebolo. Carrie začala objavovať prirodzenosť a hra sa pre ňu stala procesom podobným dýchaniu.
„Next time, I want you to beat yourself. Every day you must beat the day before.„
Carrie začala objavovať zmysel všetkého, čo robí. K zmene jej charakteru určite pomohli aj tréningy s tenistom, ktorý sa tiež snaží opäť prebojovať na vrchol – Bowe Huntley. Ten učil Carrie ako vnútorný svet ovplyvňuje ten vonkajší. Neskôr sa začali viac a viac zbližovať a do diela sa zaplietla aj láska.
Falling in love is really quite simple. You want to know the secret? . . . Forget there’s an ending.
Stretnutie s Bowom a posledný zápas s Nicki Chan zlomili v Carrie jej perfekcionizmus. Prišla na to, kým skutočne chce byť a našla vášeň pre tenis, ktorá počas obdobia, kedy všetko muselo byť dokonalé, zapadla prachom.
Pár myšlienok na záver
Táto kniha predstavuje obrovské množstvo otázok, s ktorými sa niektorí z nás stretávame možno denne. Čo sa stane, ak naše najlepšie nie je dosť dobré? A čo ak zlyhám? Čo ak uvidia, že som zlyhala? Je to naozaj možné? Zvládnem to alebo je to pre mňa nemožné?
Odpoveďou na tieto otázky je príbeh Carrie Soto, ktorý si získal moje srdce. Pokiaľ máte radi príbeh Taylor Jenkins Reid, určite odporúčam! Myslím, že autorka dokázala pozoruhodne zobraziť ženský pohľad na svet, v ktorom dominuje najmä mužská spoločnosť. Zobrazuje ho z pohľadu osoby, ktorá je unavená zo všetkých štandardov a nátlaku, ktorý je na ženy vyvíjaný. Páčilo sa mi aj komplexnosť charakterov, autentickosť vzťahov a očarujúce prostredie, v ktorom sa dej odohrával.
„One of the great injustices of this rigged world we live in is that women are considered to be depleting with age and men are somehow deepening.“
Obdivujem hlavnú myšlienku tohto diela, ktorou bolo určité vykúpenie z očakávaní a predsudkov ostatných ľudí. „Carrie to nedokáže, pretože je žena, pretože je „stará“, pretože má latinský pôvod, pretože…“
Pre mňa to bolo určite zaujímavé čítanie. Je to niečo strhujúce čítať o niekom, kto sa zo všetkých síl snaží opäť dosiahnuť to, čo raz mal. Uspeje alebo je predurčená k tomu, aby prehrala? Bude výsledkom výhra alebo len proces, počas ktorého stratí samu seba?
„People act like you can never forget your own name, but if you’re not paying attention, you can veer so incredibly far away from everything you know about yourself to the point where you stop recognising what they call you.“
Ak vás nepresvedčila recenzia, môžete si pozrieť video, kde autorka knihy predstavuje Carrie: Taylor Jenkins Reid introduces Carrie Soto is Back
Moje hodnotenie:
Pripraviť sa,
pozor,
5 hviezdičiek!!
Sending love,
Lenka<3
1 thought on “Taylor Jenkins Reid: Carrie Soto Is Back”