City v našom živote – Stanisław Gerstmann
Život si vyžaduje objasnenie a podľa možnosti aj vyriešenie ešte mnohých otázok. Otázky ako napríklad treba vždy tlmiť naše city? Alebo kedy a v akých podmienkach sa im treba vyhýbať a držať ich na uzde a kedy možno zožať úrodu vysokých emocionálnych napätí? Myslím si, že tento zoznam otázok by bol veľmi dlhý, pretože každý deň nám ich život predkladá a dožaduje sa práve adekvátnych odpovedí.
Počet strán: 260
Rok vydania: 1966
Žáner: náučná literatúra – psychológia a pedagogika
O autorovi
Autorom knihy City v našom živote je univerzitný profesor Stanisław Gerstmann, ktorý bol vedúcim Katedry psychológie na univerzite v Lodži. Bol známym odborníkom v oblasti pedagogickej psychológie, z ktorej už napísal viacero publikácii. V tejto knihe sa čitateľovi snaží populárno – vedeckým spôsobom odpovedať na mnohé problémy dotýkajúce sa oblasti citového života, s ktorými sa každodenne stretávame. Tiež veľmi názorne a živo objasňuje vzťah medzi psychikou a fyziologickými javmi.
Kniha obsahuje 8 druhov rozličných častí na tému city v našom živote. Od zloženia organizmu, chápania inštinktov, pudov a emócii až po vývin emocionálnych postov. Ja som si vybrala práve 3, o ktorých vám viac porozprávam a ktoré ma najviac zaujali.
Ako to teda vlastne je?
Psychika/Vedomie -> Vôľové procesy -> City/Emócie (kladné a záporné) -> Zdroje (prvotný a druhotný zdroj) citov -> Motívy konania/Príčina správania sa -> Nálady -> Afekt
Keď počujeme termín psychika, iste si pomyslíme na (náš) psychický alebo vnútorný život. Tvoria ho naše myšlienky, zážitky, chcenia, túžby a želania. Táto sféra vnútorného života sa vymedzuje ako vôľové procesy – krátko povedané – ako vôľa. Psychika sa zavše zjednodušene nazýva aj vedomím. Uvedomovať si niečo znamená, keď sa na istý predmet vzťahujú (práve) naše myšlienky, pozorovania, postrehy, vnemy a predstavy, teda poznávacie psychické procesy. Obsah vedomia je zároveň aj obsahom psychiky. Avšak aké miesto zaujímajú city medzi psychickými procesmi? City sa úzko viažu s inými druhmi psychických procesov. Istým spôsobom sa zakladajú na poznávacích procesoch, ako je myslenie, vnímanie či predstavivosť.
Zdroje citov
K tomu, aby sme prežívali nejaké city, musíme poznať predmety, ľudí alebo udalosti, ktoré tvoria ich zdroje. City môžu vzniknúť iba v dôsledku existencie nejakého predmetu (zdroju) v reálnom svete. Prvotný zdroj emocionálnych zážitkov sa nachádza mimo nás, v reálnej skutočnosti, ktorá nás obklopuje a je prirodzeným terénom života a činnosti. Existujú však aj druhotné zdroje. Predovšetkým tu treba uviesť pamäťou vyvolávané obrazy (predstavy) predmetov, ľudí a udalostí, ktoré kedysi vzbudili v nás pozitívnu (kladnú) či negatívnu (zápornú) emóciu. Dva druhy citov sú prejavy dvoch rôznych spôsobov vzťahu k predmetom okolia: jedným sa vyhýbame, po druhých túžime. Keď nazrieme do vlastného života, zistíme, že city neraz rozhodujúcim spôsobom vplývajú na smer a spôsob nášho konania.
City teda bývajú pohnútkami, motívmi konania. Vinu za nevôľu k nejakej činnosti zvaľujeme často na nálady. Nálada je nie veľmi silné, no pomerne dlhotrvajúce citové prežívanie. Niekedy dokonca ani nevieme, odkiaľ sa berie, kde hľadať jej príčiny. Nálada akosi preniká celým naším správaním. Zafarbuje náš vzťah k okoliu, preto sa neraz správame inakšie ako obvykle. Jedným dôsledkom nálady je cit nazývaný afekt. Poznáme ho dobre zo zvratu: „konanie v afekte“. Afektom sa nazýva cit, ktorý si vo vedomí „počína natoľko panovačne“, že nepripustí k spolupráci kritické a rozvážne myslenie. Človek je vtedy ako zaslepený, jeho zorný uhol sa zužuje iba na to, čo sa bezprostredne spája s udalosťou, ktorá vyvoláva afekt.
ROZVOJ A DOZRIEVANIE CITOV
Ako bolo vyššie uvedené city sú psychologické a fyzické reakcie na podnety alebo udalosti v našom okolí. Sú to subjektívne pocity, ktoré nám pomáhajú spracovávať informácie a reagovať na svet okolo nás. Emócie zahŕňajú rôzne stavy mysle, ako sú radosť, smútok, hnev, strach, prekvapenie, odpor a mnohé ďalšie.
Zdá sa nám, že dobre poznáme cestu rozvoja ľudských citov, od plaču a kriku dieťaťa, ktoré týmto spôsobom upovedomujú prostrediu nejakú prežívanú nepríjemnosť, až po veľmi zložité emocionálne zážitky, ktoré raz život uľahčujú, inokedy zas sťažujú.
Zároveň chápeme, že dozrievanie citov sa vzťahuje na proces, v ktorom jednotlivec postupne vyvíja schopnosť identifikovať, chápať a riadiť svoje emócie. Tento proces sa obvykle vyskytuje počas celého života, pričom mladší jednotlivci môžu mať obmedzenú schopnosť správne reagovať na emócie a postupom času sa táto schopnosť zdokonaľuje.
Citová zrelosť
Ak sa má tento termín používať správne – treba chápať inak. Korektne usudzujeme, že city dieťaťa musia byť iné, na inej úrovni než city dospelého človeka. Otvorený ostáva však problém, v akom zmysle sa dajú tieto rozdiely nazývať rozdielmi v stupni dospelosti. Z každodenného života napríklad vieme, že deti spájajú pevné a kladné city s predmetmi, ktoré nemajú skutočnú cenu. Zdeformovaná, nefunkčná hračka je im často vzácnejšia ako prekrásna nová. Dieťa je zaviazané ku kartónovej krabičke silnejšie ako ku skutočne cenným predmetom alebo dokonca k ľuďom v jeho najbližšom okolí. Vidíme aj to, že dieťa ťažko vplýva na priebeh a prejavenie svojich citov. Ich emócia – smútok, radosť, hnev sa ihneď odzrkadlia na ich tvári. V tomto veku sa ešte neodlišujú skutočné hodnoty od bezvýznamných, neskutočných. Týmto príkladom sa prehrešuje občas aj dospelý človek.
„Ak hodnota ľudskej osobnosti má závisieť od povahy jej emocionálnosti ocenenej okolím, tak základnou úlohou každého výchovného prostredia je pestovať city napriek pesimistickým názorom, ktoré sa všeobecne v tejto súvislosti vyslovujú“.
Táto myšlienka zdôrazňuje dôležitosť emocionálnej výchovy a podporuje názor, že hodnota ľudskej osobnosti môže byť výrazne ovplyvnená emocionálnou inteligenciou a tým, ako sú tieto emócie vnímané a ocenené v sociálnom prostredí.
Emocionálna inteligencia
Zahŕňa schopnosť rozumieť, identifikovať a efektívne riadiť svoje vlastné emócie a emócie druhých. Jednou z mnohých kvalít o vplyve na rozvoj psychiky sú vlastnosti emocionálneho života.
Medzi všeobecné a základné podmienky psychického a emocionálneho vývinu patrí: zdokonaľovanie stavby a činnosti nervovej sústavy, bezpečné a podporujúce prostredie, stabilné vzťahy a puto, možnosti výrazu a sebavyjadrenia a dôležitým vývinovým faktorom stimulácia a vzdelávanie.
Ak teda má psychický vývin prebiehať normálne, ak sa majú city utvárať ako ľudské, treba splniť jednu nevyhnutnú podmienku: dieťa sa musí adekvátne živo stretávať s okolím. Prírodné zákonitosti sa musia nevyhnutne doplniť zákonmi spoločenského vývinu. Bez spojenia týchto dvoch činiteľov nemožno utvárať ľudské emocionálne procesy. Avšak, aby vývin osobnosti prebiehal náležite, musia sa pripojiť ešte aj iné činitele.
Nervová sústava sa zdokonalí, funguje, keď na ňu pôsobia primerané podnety. Jej funkcie tvoria nevyhnutný základ psychického života. Preto má vlastná činnosť človeka taký veľký význam pre rast osobnosti. Dokonca už veľmi bežný výrok „cestovanie vzdeláva“ obsahuje čosi z tej pravdy, že rozumná aktivita sa významnou mierou podieľa na rozvoji osobnosti.
PROBLÉM EMOCIONÁLNEHO PRISPÔSOBENIA SA
Prispôsobenie sa okoliu je kľúčovým aspektom ľudskej existencie a zahrňuje schopnosť jednotlivca úspešne reagovať na meniace sa podmienky a vyrovnať sa s novými situáciami. Toto prispôsobenie sa týka rôznych aspektov života, vrátane sociálnych vzťahov, pracovného prostredia, osobného života a iných oblastí. Niekedy prispôsobenie nadobúda podobu aklimatizácie. Aklimatizácia je proces prispôsobovania sa organizmu na zmeny v okolitom prostredí alebo podmienkach. Tento termín sa často používa v súvislosti s prispôsobením organizmu na nové klimatické, geografické, nadmorské výšky alebo iné podmienky. Aklimatizácia môže zahŕňať fyzické, fyziologické alebo behaviorálne adaptácie s cieľom optimalizovať funkcie organizmu v novom prostredí. To sú prípady predovšetkým biologického prispôsobenia sa, ktoré sa však odráža aj v emocionálnom živote.
Väčší význam má jav prispôsobenia sa v oblasti spoločenského života. Prispôsobenie sa v oblasti spoločenského života zahŕňa schopnosť jednotlivca prispôsobiť sa sociálnym normám, interakciám a kultúrnym očakávaniam. Je to dôležitý aspekt emocionálnej inteligencie a sociálnej kompetencie, ktorý ovplyvňuje kvalitu medziľudských vzťahov a integráciu do spoločnosti. Na hľadaní spôsobov správania sa, primeraných k podmienkam konania a požiadavkám prostredia, sa podieľa celá osobnosť. Pri spoločenskom prispôsobení sa uplatňujú poznávacie procesy, emocionálne zážitky a vôľa. V úvahách na túto tému sa však najčastejšie kladie veľmi silný dôraz na emocionálne prispôsobenie sa.
„Emocionálne prispôsobenie sa je jednou z dôležitých, ba možno dokonca základných zložiek celkového prispôsobenia sa jednotlivca k svojmu okoliu.„
V emocionálnom prispôsobovaní sa osobitný význam majú spoločenské city. Tvoria citovú zložku postoja, ktorý určuje prispôsobenie sa jednotlivca k iným ľuďom. Za spoločenské city sa označujú také, ktoré sú priamym výsledkom našich vzťahov, interakcií a komunikácie s ostatnými ľuďmi. Sú neoddeliteľnou súčasťou nášho sociálneho života a ovplyvňujú naše správanie a rozhodnutia v rámci sociálnych situácií.
AKO POZNÁVAME CITY INÝCH ĽUDÍ
Spolužitie s ľuďmi vyžaduje dorozumievať sa s nimi, vymieňať si poznatky o sebe i o okolí. Problémy citového života by neboli však celkom jasné, keby sa neuvažovalo aj o možnostiach a spôsoboch poznávania citov iných ľudí. Pretože city vyjadrujú vzťah človeka k okoliu, predstavujú jednu z pohnútok konania a tvoria zložku činností zacielených na získanie jedných a zavrhnutie iných predmetov – treba vedieť v životnej praxi rozpoznávať, aké city prežívajú ľudia v našom okolí.
„Skúsenosť učí, že svoje city možno skryť, nasadiť si masku ľahostajnosti aj vtedy, keď v skutočnosti prežívame živé city. Niekedy nechceme, alebo si myslíme, že nemôžeme „prezradiť“ svoje city. Známe je však aj to, že ľahostajný výzor niekedy ukazuje vzrušenie, hoci je chladný ako príslovečný mramor.„
Výstižné poznávanie cudzích citov je teda životná nevyhnutnosť. Pomáha pochopiť ľudí a ich správanie sa, umožňuje vplývať na ich emocionálny vzťah k okoliu.
Citové zážitky sa spájajú so zmenami v práci niektorých vnútorných orgánov:
1 – srdca ( keď sa človek niečím silne nadchne alebo keď sa nahnevá, srdce mu bije silnejšie – naopak vystrašenie alebo prekvapenie vyvoláva opačný jav: srdce „zamiera“ v hrudi, počet úderov sa spomaľuje;
2 – pľúc ( keď človek prežíva veľmi intenzívne city, dýchanie sa zrýchľuje – opačne pri silných citoch ako pri strachu, údivu je dýchanie plytké, pomalé)
3 – potných žliaz ( niektorým ľuďom pri strachu alebo hneve v dôsledku zvýšenej aktivity potných žliaz vystupuje na čelo pot)
4 – slzných žliaz ( k tým istým prejavom (3) patria aj slzy)
5 – žalúdka
6 – pečene
7 – orgánov rozvádzajúcich krv
8 – svalov ( v hneve sa zatínajú päste, zvrašťuje čelo – keď zasa človeka zachváti znechutenie alebo smútok, svaly slabnú, ramená klesajú)
9 – hlasových ústrojov ( aj hrtanové svalstvo počas hnevu pracuje v značnom napätí a vtedy zvyšujeme hlas, pretože aj svaly hrudníka urýchľujú a prehlbujú dýchanie, čím dodávajú viac vzduchu hlasovým ústrojom – v smútku sa zasa hlas „zlomí“, tíchne)
10 – svalov vlasovej podložky
Výrazové pohyby sú však „automatické“, neúmyselné, mnohé z nich si osvojujeme mimovoľným napodobňovaním najbližšieho okolia. Najčastejšie sa nevymykajú vedomej kontrole. Dajú sa tlmiť a brzdiť.
Medzi poznávaním citov druhých ľudí patrí neoddeliteľne osobitná pozornosť na mimiku a gestikuláciu.( viac sa môžete dozvedieť tu: https://abditory.235.sk/joe-navarro-ako-prekuknut-druhych-ludi-tajna-rec-tela/) Bádatelia sa snažili zistiť, aké pohyby sa spájajú s jednotlivými druhmi emocionálnych procesov. Zaoberali sa predovšetkým pohybmi úst, čelovými svalmi a výrazom očí. Po mnohých experimentoch dospeli do záveru, že sa veľmi ťažko dajú poznať presné city druhej osoby iba na základe samotných výrazových pohybov svalstva tváre. Ak sa teda pri vyslovovaní o cudzích emocionálnych zážitkoch opierame len o pozorovanie mimiky, musíme byť opatrní. Pri týchto mimických, mnohoznačných pohyboch vždy hrozí možnosť, že sa dopustíme chýb.
Záver
Táto kniha bola veľmi zaujímavým, vzdelávacím čítaním, ale zároveň aj veľmi ťažkým. Autor využíval veľa odborných a špecializovaných slov. Páčilo sa mi ako autor v tejto knihe objasňuje rôzne otázky z odborného hľadiska i praktický návod na ich uplatnenie v každodennom živote. Pod vplyvom citov môže sa človek nevhodne zachovať i v mnohých vážnych životných situáciách. A preto význam citov v našom živote nemožno podceňovať. Nenávisť, strach, hnev, láska, náklonnosť, a iné – to sú city, ktoré nás v bežnom živote sprevádzajú, a preto ich úloha v našom živote nás bude vždy veľmi zaujímať.
ALOHA, Sarah❤️