Pamäť a osobnosť & Záhady pamäti – Imrich Ruisel
Knihy: Záhady pamäti & Pamäť a osobnosť
Autor: Imrich Ruisel
Rok vydania: 1994 & 1988
Počet strán: 156 & 376
Žáner: psychológia/experimentálna psychológia
Pamäť, naša pamäť je čudná vec –
vrtošivá, nespoľahlivá, potmehúdska, úskočná,
trýznivá, oslabujúca, utešujúca,
ale predovšetkým nepostrádateľná.
Žijeme pamäťou, žijeme v pamäti,
nič si neceníme – a to právom –
tak vysoko ako dobrú pamäť.
Je našou každodennou služobníčkou a stáva sa
našou vládkyňou.
H. BERGMANN: KLAUN JAC
V pamäti spočíva jedinečná moc ľudskej mysle. Je to ako archív plný nespočetných príbehov, spomienok a poznatkov, ktoré sprevádzajú každý náš krok a formujú našu identitu. Ale aký je význam a vplyv pamäte na každodenný život ľudí a ako ovplyvňuje naše rozhodovanie, správanie a interakcie s okolím?
Pamäť a história
Pamäť je kľúčovým aspektom ľudskej existencie, a jej história siaha ďaleko do minulosti. Od prvých pokusov o zachytenie udalostí na stenách jaskýň až po komplexné digitálne úložiská dnešnej doby, pamäť sa vyvíjala a menila. Táto dynamická história pamäti je fascinujúcim obrazom toho, ako sme si ako ľudia uchovávali a spracovávali informácie cez stáročia.
Pamäť je základnou schopnosťou ľudskej mysle, no v mnohých kultúrach a mytológiách je pamäť aj predmetom uctievania a je spojená s božskými bytosťami. Napríklad existujú bohyne pamäti, ktoré majú svoje vlastné charakteristiky a významy. Niektoré z nich sú:
MNÉMOSYNÉ – V gréckej mytológii je Mnémosyné bohyňa pamäti a matka deviatich Múz, bohyne umenia. Mnémosyné, dcéra bohov Úrana a Gaie, sa považuje za strážkyňu rodinnej pamäti a histórie.
SARASVATI – V hinduistickej mytológii je Sarasvati bohyňa múdrosti, umenia a múz, ale tiež je považovaná za ochrankyňu pamäti a vedomostí. Jej symboly kniha a hudobné nástroje reprezentujú uchovávanie poznatkov a kreativitu.
SESHAT – V egyptskom pantheone je Seshat bohyňou písania, múdrosti a architektúry. Považuje sa za strážkyňu pamäťových záznamov faraónov a kráľovských udalostí.
CLIO – V gréckej mytológii je Clio jednou z múz a zodpovedá za históriu a pamäť. Je často zobrazovaná so svitkom a perom, symbolmi písania a uchovávania historických záznamov.
SÁGA – V severskej mytológii je Sága bohyňa múdrosti a dejín. Jej meno znamená „príbeh“ alebo „rozprávanie“ a považuje sa za strážkyňu rodinných histórií a skúseností.
Tieto bohyne pamäti predstavujú rôzne aspekty a významy pamäti v rôznych kultúrach a mytológiách po celom svete.
Pamäť a jej sklady
Pamäťový sklad ľudí je komplexný a zložitý, skladajúci sa z rôznych typov pamäte a mechanizmov, ktoré umožňujú uchovávať a spracovávať informácie. Predpokladá sa, že ľudská pamäť má komplexný charakter a štrukturálne sa skladá z niekoľkých relatívne samostatných častí, ako sú senzorický register (SR), krátkodobá (KDP) a dlhodobá pamäť (DDP). Avšak kladú sa otázky, či KDP a DDP sú dva nezávislé mechanizmy? Existuje veľa argumentov, ale na prvom mieste sa uvádza odlišný charakter zabúdania v oboch systémoch. Zatiaľ čo sa informácia v KDP nachádza pomerne krátky čas a vzápätí sa rozpadáva, v DDP sa očakáva, že dlhodobý pamäťový sklad je permanentný.
SR
Senzorický register je prvým stupňom spracovania informácií zo zmyslových orgánov, ako sú oči, uši, nos, ústa a koža. Tento register je zodpovedný za prijímanie zmyslových stimulov z prostredia a ich prvotné spracovanie pred ďalším spracovaním v mozgu. Senzorický register funguje ako brána medzi vonkajším svetom a naším vnútorným vnímaním.
KDP
Krátkodobá pamäť, tiež nazývaná ako pracovná pamäť, predstavuje typ pamäťového systému, v ktorom sa informácia udržiava pomerne krátky čas pred prenesením do DDP. Bez opakovania sa informácia rozpadáva, často už do 15 sekúnd. Táto forma pamäti hrá kľúčovú úlohu pri riešení úloh, učení sa nových informácií a vykonávaní každodenných úloh.
DDP
Dlhodobá pamäť je relatívne permanentná a prejavuje odolnosť voči zabúdaniu. To však neznamená, že by sa uložená informácia nachádzala voľne k dispozícii. Zlyhanie vybavovania môže byť zapríčinené zlou hľadacou stratégiou, prípadne nedostatočným uložením informácie. Kapacita DPP je prakticky neznáma.
Emócie, osobnosť a pamäť
Človek neustále vstupuje do zložitých vzťahov s vonkajším prostredím a ostatnými ľuďmi. Dôležitú úlohu v tomto vzťahu zohrávajú emócie, významne ovplyvňujúce množstvo energie, ktoré organizmus mobilizuje na udržanie alebo zrušenie určitého stavu. Emócie sprevádzané aj zmenami vo vonkajšom správaní (napr. gestami a mimikou) – (viac sa môžete dozvedieť tu: https://abditory.235.sk/joe-navarro-ako-prekuknut-druhych-ludi-tajna-rec-tela/) a fyziologickými prejavmi (napr. zvýšením krvného tlaku, očervenenie tváre a pod.) sa dejú neustále. Na pôsobení emócií sa výrazne podieľa aj dlhodobá pamäť, ktorá udržiava príjemné a nepríjemné zážitky, ako aj skúsenosti z minulosti. Medzi pamäťou a emóciami existuje úzka vzájomná väzba. Emócie na jednej strane významne ovplyvňujú činnosť pamäti. Na druhej strane pamäť, najmä dlhodobá, sa významne podieľa na vzniku emócií ako nositeľka informácií, ktoré majú pre jednotlivca výrazne veľkú hodnotu.
„Sú ľudia, ktorí majú dobre vyvinutú pamäť vo všeobecnosti, ale ich citová pamäť je slabá: ťažko si pamätajú city, ktoré prežívali, pôžitok, ktorý mali zo spoločnosti iných ľudí. Ich pamäť neuchováva spomienky na príjemné chvíle, ktoré s ľuďmi prežili. A keďže spomienky sú základom našich sympatií a antipatií, práve z nedostatkov takejto emočnej pamäti vyplýva nemorálny vzťah k ľuďom.“
Emócie stoja v úzkom spojení s temperamentom. V procese činnosti vchádza človek do rôznych vzťahov s obklopujúcim ho prostredím a spoločnosťou. Celkovo je vzťah medzi emóciami a osobnosťou komplexný a zložitý. City pokladáme za všeobecnejší pojem, kým termín emócie vymedzujeme na jasné a výrazné formy psychického prežívania citov. (viac sa môžete dozvedieť tu: https://abditory.235.sk/city-v-nasom-zivote-stanislaw-gerstmann/) City vo všeobecnosti plnia dve funkcie: orientačnú a regulačnú. Orientačná funkcia vyplýva z toho, že city signalizujú, čo má pre človeka subjektívny význam, čo môže uspokojiť jeho potreby. Regulujúca funkcia spočíva v tom, že každé citové prežívanie sa krátkodobo prejavuje reguláciou zmien v organizme a v správaní.
Záver
Aj tento krát som siahla po trochu špecificky odbornejšej literatúre a pre ľudí, ktorí sa neorientujú v tomto smere sa bude čítať určite ťažšie (medzi nich som patrila aj ja:) ). Ale knihy ‚Pamäť a osobnosť‘ & ‚Záhady pamäti‘ od autora Imricha Ruisela sú fascinujúcim pohľadom na vzťah medzi našou pamäťou a osobnosťou. Ruisel sa v knihách venuje rozsiahlej analýze toho, ako osobnostné rysy ovplyvňujú náš spôsob memorovania minulých udalostí a skúseností, ako aj to, ako pamäť ovplyvňuje vývoj a formovanie našej osobnosti. Autor dôsledne vychádza z rôznych odborných a technických výskumov. Knihy sa navzájom odlišujú. ‚Pamäť a osobnosť‘, kniha s rozsiahlou škálou informácii – s podrobnejším vysvetlením, praktickými ukážkami a rôznymi dotazníkmi, na druhej strane ‚Záhady pamäti‘, zostručnenie knihy ‚Pamäť a osobnosť‘, obsahuje rôzne tipy ako si neustále zdokonaľovať svoju pamäť.
Celkovo tieto knihy sú vynikajúcim odborným zdrojom pre všetkých, ktorí sa zaujímajú o psychológiu pamäti a osobnosti. Odporúčam ju všetkým študentom psychológie a odborníkom v danej oblasti, ako aj každému, kto má záujem o hlbšie pochopenie tejto fascinujúcej témy.
ALOHA, Sarah❤️