Normal People – Sally Rooney
Normal People, alebo Obyčajní ľudia, sú všetkým, čo ľudské vzťahy a láska znamenajú. Román odohrávajúci sa v Írsku sleduje životy dvoch výnimočných ľudí z kompletne rozdielnych prostredí, medzi ktorými sa v priebehu rokov vytvorilo hlboké, no nemenej komplikované spojenie.
počet strán: 288
rok vydania: 2019
žáner: psychological romance novel
moje hodnotenie: 8/10
Pokiaľ hľadáte knihu, ktorá je plná hlboko intímnych rozhovorov, či takú, ktorá vás nemilosrdne vtiahne do vnútorného sveta postáv, Normal People je to pravé pre vás. Pre mňa to bola prvá kniha tohto roka a prvá odškrtnutá z tohtoročného TBR.
Autorka veľmi autenticky dokázala napísať príbeh, ktorý odráža všetky aspekty ľudského života a naozaj potvrdzuje jeho názov – každý Obyčajný človek totiž občas prežíva trápnosť, zraniteľnosť, smútok, ale aj túžbu, lásku a radosť. To všetko a aj oveľa viac čitateľ prežíva s Marianne a Connellom, hlavnými postavami tohto diela. Dej, pomerne rýchlo ubiehajúci, vám podľa môjho názoru najlepšie predostrie charakteristika týchto dvoch Obyčajných ľudí.
Normal People = Dvaja tínedžeri = Dva rozličné svety
Marianne Sheridan
Ak by som vám mala predstaviť hlavnú ženskú hrdinku, sama by som ťažko hľadala tie správne slová. Marianne je totiž záhadná mladá tichá žena, ktorej však nechýba inteligencia a nezávislosť. Zobrazená je ako intelektuálne bystrá, s vášňou pre literatúru a filozofiu. I napriek všetkým rozdielom, ktoré ju odlišujú od jej rovesníkov, je neospravedlniteľne sama sebou.
„We can´t change your circumstances, but we can change how you respond to your circumstances.“
Ako to už však býva, pod jej vonkajším sebavedomím sa skrýva pocit neistoty. Pochádza z bohatej, no nefunkčnej rodiny, poznamenanej citovým a fyzickým zneužívaním. Práve preto sa v knihe často stretnete s pasážami plnými pocitmi bezcennosti a pochybností, ktoré o sebe má. A to sa prejaví tak ako vo vzťahoch s ostatnými, tak vo vzťahu s Connellom. Je veľkou pravdou, že táto postava vami dokáž rezonovať aj dlho po skončení románu. Sama som sa v nej ako žena občas spoznala a bola pre mňa veľmi pútavou postavou s veľa krásnymi, hlbokými myšlienkami.
Connell Waldron
Connell, ten je jej pravým opakom, teda aspoň po sociálnej stránke. Žije sám so svojou matkou, ktorá pracuje ako upratovačka práve v rodine Marianne. Celý život teda vidí priepastné rozdiely, ktoré medzi nimi existujú. Je taktiež premýšľavý, inteligentný a citlivý, no to čo ho od Marianne odlišuje najviac je, že na strednej škole, ktorú obaja navštevujú, je populárny a obľúbený, známy najmä svojimi atletickými a akademickými úspechmi.
„His appearance is like a favourite piece of music to her, sounding a little different each time she hears it.“
Jednou z jeho najviac charakteristických vlastností, ktorá najviac inklinovala aj mne, je emocionálna inteligencia. Connell sa dokonalo vie naladiť na pocity druhých a poskytnúť im svoju podporu. Avšak vnútorný boj neobišiel ani jeho. Počas celého príbehu zápasí s očakávaniami, ktoré na neho kladú spoločnosť, rodina, ale i on sám a snaží sa nájsť svoje miesto vo svete.
„I´m not a religious person, but I do sometimes think God made you for me.“
Zabudnime teraz na chvíľu na všetky prekážky, ktoré medzi našimi hlavnými protagonistami stoja, pretože… Connell a Marianne sa začnú stretávať, čoho výsledkom je tajný vzťah trvajúci pomerne dlhú dobu. Vytvárajú si tak medzi sebou silné a trvalé puto, prekračujúce všetko, čo sa dovtedy zdalo ako nedosiahnuteľné. Aj po menších nedorozumeniach sa ich životy stále prelínajú, priťahovaní akýmsi magnetom, ktorý im nedovolí odolať.
Prvé problémy a konflikty však prichádzajú v poslednom ročníku, kedy sa obaja pripravujú na univerzitu. V tomto bode sa s hlavnými postavami presúvame z rodného mesta Carricklea do Dublinu a pokiaľ ste toto mesto niekedy navštívili, iste sa vám vybavia miesta, uličky, zákutia, či rieka Liffey, ktoré sa v príbehu spomínajú. Pre mňa to bola príjemná zmena a osvieženie príbehu a veľakrát som sa mysľou vrátila späť na kampus Trinity College, kde sa Marianne s Connellom rozhodli študovať.
„They marched across O´Connel Bridge with the Liffey trickling under them.“
A aký je môj názor na Normal People?
Ich životy čaká mnoho zmien, výziev a nástrah, no aké, to už zistíte sami, pokiaľ sa rozhodnete po knižke siahnuť. 🙂 Už pred jej čítaním som sa z čitateľských fór dozvedela, že záver tohto príbehu nie je práve zreteľný a pre mnoho čitateľov mätúci, ničiaci celkový dojem z diela. Čiastočne súhlasím, sama som mala pocit, že v knihe musí chýbať pár záverečných strán. No to bol len autorkin zámer, pravdepodobne nechať čitateľovi priestor na fantáziu či doznenie všetkých slov, ktoré mi ešte niekoľko dní po dočítaní behali hlavou.
„And hopefully I have changed, you know, as a person. But honestly, if I have, it´s because of you.“
Sally Rooney totiž šikovne ukázala niekoľko spôsobov, ktorými láska môže liečiť, ale i ubližovať, to ako môže v človeku vyvolať to najlepšie, ale aj to najhoršie, čo v ňom drieme, no najmä ako môže formovať chod našich životov a zmeniť ich takými spôsobmi, že v ňom nebudeme spoznávať ani samých seba. Už len kvôli tejto hlavnej myšlienke vám knižku odporúčam a verím, že v nej nájdete kúsok seba, tak ako len každý Obyčajný človek dokáže nájsť v knihe s názvom Normal People.
Do skorého čítania, Sof <3
PS: Nechýba ani seriálové spracovanie so skvelým hereckým obsadením a atmosférou, z ktorého som použila obrázky do tohto článku.