05/02/2023

Joe Navarro – Ako prekuknúť druhých ľudí; Tajná reč tela

Pýtali ste sa už niekedy samých seba, čo si o vás skutočne myslí váš šéf? Alebo prečo ľudia doširoka otvárajú oči, keď vidia niekoho, koho majú radi? Prečo ľudia robia to, čo robia? Odpovede na tieto, ale aj iné otázky nájdete práve v knihách Ako prekuknúť druhých ľudí a Tajná reč tela.

AKO PREKUKNÚŤ DRUHÝCH ĽUDÍ

počet strán: 216

rok vydania: 2008

žáner: non-fiction psychology

moje hodnotenie: 10/10

TAJNÁ REČ TELA

počet strán: 192

rok vydania: 2018

žáner: non-fiction psychology

moje hodnotenie: 10/10

O autorovi

Joe Navarro je bývalým agentom FBI. Keď mal osem rokov, prišiel do Spojených štátov ako kubánsky utečenec. Nevedel rozprávať po anglicky a preto, ak chcel v škole zapadnúť, musel sa rýchlo prispôsobiť – teda všetko pozorne sledovať a zoznámiť sa s novým prostredím a jazykom okolo neho (jazykom neverbálneho správania). Postupom času zistil, že tento jazyk dokáže okamžite prekladať a chápať. Neskôr sa prirodzene naučil aj anglicky, ale už vo svojom mladom veku zistil, že na neverbálnu komunikáciu sa môže vždy spoľahnúť.

Reč tela ľudí zo Spojených štátov sa samozrejme líši od tej kubánskej. Zatiaľ čo sa Kubánci pri rozprávaní vyznačujú fyzickou blízkosťou a dotykmi, v Spojených štátoch ľudia stoja od seba ďalej a spoločenské dotyky by mohli vyvolať pohoršené pohľady, dokonca aj niečo horšie. Pochopil teda, že určité druhy správania sa v každej krajine líšia, a preto potreboval tieto odlišnosti pochopiť. Ako dôsledok toho si svoje zistenia zapisoval na kartičky, ktoré boli ale ešte nespočetnekrát porovnané a overené znateľnými a určitými vzorcami správania. Počas svojej cesty spoznávania sa dozvedel, že mozog hrá najväčšiu úlohu pri neverbálnej komunikácii.

Pozoruhodný mozog

Keby vám niekto povedal, že nie ste vlastníkom len jedného mozgu, rozhodne by ste mu neverili. V skutočnosti máme vo vnútri lebky tri „mozgy“ – plazí (kmeňový) mozog, cicavčí (limbický) mozog a ľudský (neokortex) mozog. Každý z nich vykonáva špecializovanú funkciu.

Limbický systém mozgu je naším emocionálnym centrom. Hrá najväčšiu úlohu pri neverbálnom správaní. Platí, že limbické správanie je poctivé a spoľahlivé, pretože ide o nefalšované prejavy našich myšlienok, pocitov a úmyslov. Emócie na rozdiel od slov vznikajú bez rozmýšľania, sú teda zaručene úprimné. Neokortex, resp. mysliaci mozog, má na starosť vyššie poznávacie funkcie a pamäť. Vďaka schopnosti počítať, analyzovať, interpretovať a chápať na úrovni, ktorá je príznačná pre ľudský druh, je to náš kritický a tvorivý mozog. Je to však aj tá časť mozgu, ktorá je najmenej úprimná – je to náš „klamlivý mozog“. Tento mozog je najmenej spoľahlivý zo všetkých troch súčastí mozgu a vie podvádzať čo využíva dosť často.

Od utečenca k agentovi

Vo veku dvadsať rokov sa stal druhým najmladším agentom FBI, keď mu po absolvovaní Univerzity Brighama Younga zavolali z FBI. Vysvetlil, že práca v FBI závisí z prevažnej časti na pozorovaní. Iste, je potrebné postarať sa o miesta činu a zatknúť páchateľa, ale najväčší podiel práce spočíva v rozhovoroch s ľuďmi, v sledovaní páchateľov a vo vedení výsluchu. Počas jeho pôsobenia v tejto jednotke si svoje poznatky v oblasti reči tela zdokonalil. Opísal, že žiadnym výskumom či zisteniam v laboratóriu sa nevyrovná skutočná skúsenosť – práca s ľuďmi v praxi.

„Ľudia si totiž nie vždy uvedomujú, že neverbálne komunikujú, a preto je ich reč tela často úprimnejšia ako ich slovný prejav, ktorý vedome vytvárajú tak, aby ním dosiahli svoj cieľ.“

Po odchode do dôchodku sa chcel Joe Navarro o svoje poznatky o reči tela podeliť s ostatnými. Toto prianie sa zhmotnilo v knihe Ako prekuknúť druhých ľudí. Táto kniha sa zamerala na pojmy „pohoda“ a „nepohoda“ a opisuje v nej upokojujúce druhy správania, ale aj v rámci vyrovnania sa s každodenným stresom.

Následne na to o desať rokov vydal takzvanú praktickú príručku – manuál pre čitateľov, ktorý môžu mať vždy poruke a v ktorom si mohli rýchlo vyhľadať bežné typy správania. Je ňou Tajná reč tela. Kniha rozdelená na kapitoly, zodpovedajúce jednotlivým častiam tela – postupuje od hlavy smerom k nohám, a obsahuje viac ako 400 poznatkov týkajúcich sa reči tela, ktoré získal počas svojej kariéry.

Joe Navarro opisuje v knihe pri každej kapitole a podkapitole svoju vlastnú skúsenosť, či tipy na čo sa zamerať pri sledovaní človeka a čítaní situácie. Ja osobne som si vybrala 3 časti tela, o ktorých vám prezradím niečo viac.

Oči

Hovorí sa, že sú našou bránou do duše. Tiež sú tým, čo si na druhom všimneme ako prvé. Môžeme nimi vyjadriť lásku, súcit, ale i strach a opovrhnutie. Oči, v ktorých je znateľná radosť alebo potešenie. Tiež nám však dávajú najavo, že sa deje niečo zlé. Niektorým ľuďom vraj stačí jediný pohľad do očí a hneď vedia, čo sme za človeka.

„Môžeme predstierať úsmev perami, ale nikdy nie očami.„

Pre mňa oči zostávajú doposiaľ záhadnou časťou tela opradenou rôznymi nevysvetliteľnými skutočnosťami. Fascinuje ma, ako málo stačí, aby sme behom pár sekúnd pohľadu do očí druhých ľudí vedeli pomaly celú ich históriu. V doterajšom živote som dostala veľmi veľa rád o tom na čo si dávať pozor. Nikdy som na to neupriamovala veľkú pozornosť, pretože som ich nepotrebovala. Až pokým ma určité skutočnosti nedostali do konkrétnej situácie. No napriek tým všetkým typickým ponaučeniam ako neveriť všetkému a všetkým alebo zostať sám sebou v každej chvíli, mi zostalo hlboko v mysli zaryté práve toto:

„Tvoja tvár je zrkadlom mysle a tvoje oči sú schopné bez rozprávania vyznať tie najhlbšie tajomstvá tvojho srdca. Preto si dávaj pozor komu svoje oči ponúkneš, pretože práve, keď to budeš najmenej čakať v živote, niekto sa nájde a využije to proti tebe.“

Spočiatku som týmto slovám neporozumela, ale postupom času ma život naučil, že niektorí ľudia, ktorí sa pozerajú do našich očí, tam len hľadajú svoj odraz.

UPRENÝ POHĽAD ZNAČIACI NADRADENOSŤ

Štúdie preukázali, že osoby s vysokým postavením nadväzujú očný kontakt častejšie a intenzívnejšie, a to tak pri rozprávaní, ako aj pri počúvaní. Menej vplyvní ľudia spravidla nadväzujú očný kontakt s vysokopostavenými ľuďmi skôr ako poslucháči a menej vo chvíli, keď rozprávajú. Ešte zreteľnejší je tento jav v Japonsku a v ďalších ázijských krajinách. Napokon platí, že viac sympatickí sú nám ľudia, ktorí s nami nadväzujú priamy očný kontakt, najmä ak je ich postavenie vyššie. Očný kontakt s vysokopostavenými osobami, napríklad s filmovými hviezdami, považujeme za prejav ich láskavosti.

„Oči hovoria viac ako slová – preto, keď to bolí, odvrátime sa.“ Karlos Kastanda

Dlane a prsty

Tieto časti rúk používame zvyčajne pri stretnutí alebo predstavovaní sa ostatným ľuďom. Z dotykov rúk pri takýchto kontaktoch vieme vycítiť príjemný, prípadne nepohodlný pocit z druhej osoby. Hovorí sa, že ruky sú tiež ako zrkadlo ľudskej duše. Vieme z nich nielen vyčítať to, ako sa ostatní cítia, ale aj napríklad povahu či charakter človeka.

„Najsrdečnejšie si ľudia podávajú ruky, keď ich majú prázdne.“ Milan Lechan

Keby mi niekto povedal, že ruky o človeku prezradia tak veľa, určite by som mu neverila. Veď sú to len ruky – dlane a prsty. Pracujeme, tvoríme, učíme sa alebo komunikujeme s nimi. Pravdaže po prečítaní týchto dvoch kníh sa stotožňujem so skutočnosťou, že ruky každého človeka rozprávajú príbeh života, ktorý sa týka výlučne iba jeho.

Ruky v bok, palce smerujú dopredu

Tento postoj vyjadruje zvedavosť. Pozícia palca môže vyzerať ako nepodstatný detail, ale opak je pravdou. Svedkovia, ktorí sa snažia vybaviť si určitú udalosť, stoja v tejto pozícii s palcom dopredu, zatiaľ čo ľudia, ktorí idú do akcie (policajti, hasiči a podobne), majú palec natočený vzad.

„Podaj priateľovi ruku, ale nemaj pritom zavretú dlaň.“ Diogenés Zo Sinópy

Chodidlá

Základné nástroje človeka, prostredníctvom ktorých bežíme, skáčeme, manévrujeme, prežívame. Nie sú v určitých úkonoch také efektívne ako ruky, ale je to časť tela, ktorá je najúprimnejšia. Najmä naše chodidlá vypovedajú o tom, čo si myslíme a cítime pravdivejšie ako ktorákoľvek časť nášho tela.

„Ak chceš skúsiť, aká hlboká je voda neskúšaj naraz oboma nohami.“ Čínske príslovie

Nikdy by som nepovedala, že práve chodidlá sa pri neverbálnej komunikácií vyznačujú ako významná súčasť ľudského tela. Môže za to už spomínaný limbický systém, ktorý má za úlohu reagovať podľa potreby na situáciu alebo potencionálnu hrozbu. V každodennom živote nájdeme veľa dôkazov o skutočnosti, že nohami vyjadrujeme svoje emócie a pocity, ale moc si to neuvedomujeme.

Otočenie chodidiel nabok

Ak sme v prítomnosti niekoho, kto nám nie je sympatický, je časté, že sa obe naše chodidlá prirodzene natočia smerom k dverám alebo, jednoducho, preč od daného človeka. Členovia poroty na súde často natáčajú chodidlá smerom von z miestnosti, keď sa ujme slova svedok alebo obhajca, ktorého nemajú radi. Na večierkoch zase môžeme vidieť dvoch ľudí, ktorí na seba hladia, dokonca si vymieňajú zdvorilostné úsmevy, ale ich chodidlá sa otáčajú preč – naznačujú tak vzájomné antipatie.

„Priateľ sa ti pozerá do očí, nepriateľ na nohy.“ Uzbekistánské príslovie

Keď sú činy viac než slová

„Nezabudnuteľným príkladom toho, že reč tela môže byť niekedy pravdivejšia ako slovný prejav, je prípad znásilnenia mladej ženy v jednej indiánskej rezervácii v Arizone. Podozrivý v prípade bol predvedený na výsluch. Jeho sláva zneli presvedčivo a udalosti vykresľoval vierohodne. Tvrdil, že obeť nevidel a na poli kráčal uličkou pomedzi bavlníky, potom zahol doľava a išiel rovno domov. Zatiaľ čo si moji kolegovia robili poznámky o tom, čo počuli, ja som mal oči upreté na podozrivého. Vďaka tomu som postrehol, že keď hovoril, ako zahol doľava a potom išiel domov, gesto jeho ruky ukazovalo doprava, čo bol presne smer k miestu činu. Keby som ho nepozoroval, nebol by som zachytil rozpor medzi jeho verbálnym správaním („išiel som doľava“) a neverbálnym správaním (ruka ukazujúca vpravo). Len čo som si to všimol, začal som ho podozrievať, že klame. Chvíľu som počkal a potom som ho začal znovu vypočúvať. Nakoniec sa k trestnému činu priznal.“

AKÝ JE MÔJ CELKOVÝ DOJEM?

Obidve knihy sú písané veľmi jednoducho a zrozumiteľne. Aj človek, ktorý sa nezaoberá touto tematikou dokáže pochopiť, o čo ide. Už nejakú dobu sa zaujímam o neverbálnu komunikáciu, no nikdy som sa neodhodlala ponoriť až tak veľmi do tejto problematiky. Po nájdení týchto na seba nadväzujúcich kníh som ani sekundu neváhala a hneď ich prečítala.

Čo na knihe Ako prekuknúť druhých ľudí veľmi oceňujem je, že obsahuje nielen teoretický rozbor, ale aj rôzne fotografie a rozličné skúsenosti z praxe vysvetľujúce jednotlivé neverbálne prvky. Myslím si, že táto kniha oprávnene nosí označenie svetový bestseller.

Kniha Tajná reč tela nie je moc prepracovaná do hĺbky, ale napriek tomu som sa dozvedela veľa zaujímavostí a faktov. Niektoré posunky som už poznala z bežného života a zároveň som sa veľa nových naučila. Autor čitateľov vyzýva, aby sa pri analýze neverbálneho správania naplno nevenovali iba gestám, ale aj situáciám, ktoré boli ich spúšťačom.

Tieto knihy rozhodne nie sú jednorazovým čítaním. Určite si ich treba raz za čas prečítať znovu alebo sa ku nim vrátiť, keď si povšimnete nový osobitný prvok vo svojom okolí.

Pokiaľ aj vás zaujala táto oblasť komunikácie, určite si odporúčam knihy zakúpiť napríklad prostredníctvom kníhkupectiev Panta Rhei alebo Martinus:

https://www.martinus.sk/?uItem=1583343

https://www.pantarhei.sk/216905-ako-prekuknut-druhych-ludi-joe-navarro-marvin-karlins

Aloha, Sarah ❤️